"Tú nôtu si počul tisíc a jedenkrát. Nezunovala sa ti. Je ako nápoj - omamná, buketná. Je ako čaša perlivého, neškoleného vína. Znova a znova jej prídeš na chuť. A bárs kedy, z ničoho nič, zacnie sa ti po nej, ako po milej. Tej prvej, najprvšej.
Je ako starodávna láska. Ani ona, tá nôta, raz clivá, raz čulá, ale vždy opojná, nehrdzavie. Nestarne a práve preto vždy čosi pripomína. Čosi z nenávratných čias mladosti do tvojho povedomia prinavracia. Čo bolo,odrazu zasa je. Aj keď iba v rozstrapkaných útržkoch spomienok, aj keď iba na krátku, pominuteľnú chvíľu."